Sedem rokov som žil v domnení, že SPF (súdruh premiér Fico) si v roku 1989 nevšimol žiadnu podstatnú zmenu. Tak to totižto povedal v roku 2000 v rozhovore pre Domino Fórum. Aby som bol presný, povedal toto: "Keď sa pozerám späť, nezisťujem, že v roku 1989 by v mojom živote nastal nejaký zásadný prelom." Teraz nevychádzam z úžasu: za tých sedem rokov sa súdrohovi Ficovi rozsviedilo v hlave, alebo si spomenul že v roku 89 sa v tomto štáte niečo podstatné udialo? Možno si uvedomil, že v 89-om sa jeho tak sľubne sa rozbiehajúca kariéra komunistického aparátnika zrútila ako domček z karát, a ON si musí násť novú cestu (žeby tretiu?) k MOCI, o ktorej snímal už keď si uväzoval pioniersku šatku. Nech je už jeho motív, prečo si zrazu spomenul na rok 89 akýkoľvek, jedno je isté: buď v roku 2000 pri poskytovaní rozhovoru klamal, keď hovoril o 89, alebo klame teraz. A možno sa len pomýlil, možno chcel povedať, že Schengen je najdôležitejšia udalosť od roku 1948, keď súdruh Clementis požičal Klementovi baranicu...
A čo dodať k tomu, že podľa SPF je vstup do Schengenu najdôležitejšia udalosť za posledných 18 rokov? Asi len to, že je príznačné, že súdruh premiér považuje za najdôležitejšiu udalosť tú, ktorá sa odohrala počas jeho vlády - teda si ju môže pripísať ako svoju vlastnú zásluhu. „Len vďaka MNE vstúpilo Slovesko do Schengenu!“ - túto vetu si určite hovorí vždy pred spaním, a potom môže pokojne snívať o svetlejších zajtrajškoch. Nebudem mu kaziť radosť, nech si SVOJ vstup do Schengenu má, aj keď si o tom myslím svoje. Len by som mu chcel pripomenúť niekoľko udalostí, ktoré by sa v dôležitosti mohli smelo rovnať Schengenu:
- vznik Slovenskej republiky v roku 1993 (môj favorit v rebríčku dôležitosti to nie je, ale patrí sem..)
- porážka Mečiaro-Slotovo-Ľuptákovej lúzy v roku 1998 (bez tohto by sme boli v ... no v Schengene určite nie),
- vstup Slovenska do OECD v roku 2000,
- vstup do NATO v roku 2004 (toto asi nebude zas favorit súdruha premiéra..),
- vstup do Európskej únie v roku roku 2004.
Žiaľ, žiadna z týchto udalostí sa neudiala v júni 2006 alebo neskôr, takže majú smolu - hviezdou u SPF zostáva Schengen. Napadá ma prirovnanie: ak sa ponáhľam na autobus, o ktorom si myslím že ho už nestihnem, ako posledný s vyplazeným jazykom tesne pred odchodom k nemu predsa len dobehnem, ešte stále lapám dych keď sa už autobus pohýna - potom, až už budem pokojne sedieť, budem považovať za najdôležitejšiu udalosť dňa to, že autobus práve prešiel za hranicu mesta..? Čo vy na to, súdruh premiér?