S pobavením som si v dnešnom SME prečítal článok o tom, ako sa STV ospravedlnila pani poslankyni Tóthovej za to, že humorista Daniel Dangl si dovolil prirovnať našu ústavu ku Kamasútre. Pre tých, čo nie sú v obraze, pani poslankyni sa nepáčila táto veta, ktorá odznela v programe "Hit storočia": „knihu ústavy niesli s náležitou obradnosťou - netušiac, že v blízkejbudúcnosti bude mať asi takú váhu ako príručka pre záhradkárov alebo vlepšom prípade Kámasútra“. Naozaj poburujúce! Dúfam že STV neostane len pri ospravedlnení sa, ale že nehodného humoristu náležite potrestá, minimálne aspoň tým, že sa už nikdy viac neobjaví na jej obrazovke..!
Ale teraz vážne. Spomínaný program som sledoval. Inkriminovanú vetu som počul. Nepobúrila ma, naopak som si pomyslel, že ňou trefne vystihli osud našej ústavy. A po odsledovaní programu (alebo ešte i skôr) som na tú vetu zabudol. Nebyť pani poslankyne, ani si na ňu nespomeniem.
Mňa však zaráža niečo iné: to že sa ozvala práve pani poslankyňa z HZDS (nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť porekadlo o gáganí trafenej husi...). Nebolo to práve HZDS, jeho predseda a celé široké vedenie tohto hnutia a poslanci slovenského parlamentu za toto hnutie, kto našu ústavu nespočetnekrát pošliapali a pošpinili, mnohonásobne znásilnili, prešli ju parným valcom a neviem akými ďalšími spôsobmi jej ešte spôsobili ujmu..? Myslím si, že spomínaná "poburujúca" veta je oproti tomu, čo nám pani poslankyňa a jej súkmeňovci v minuslosti predvádzali, len slabý čajový odvar.
Ale o inom som chcel. Začal som tým že závidím karikaturistom. Keby som vedel kresliť (čo žiaľ neviem), namiesto písania predchádzajúcich odstavcov by som radšej zobral do ruky ceruzku a nakreslil niečo, čo by podstatu veci lepšie vystihlo. Možno by to vyzeralo napríklad takto: